Starosti „čo ak“ a skutočné problémy: ako ich rozlíšiť

Aký je rozdiel medzi starosťou a problémom?

Každá starosť pôsobí naliehavo, kým ju máš. Starosti však majú dva dosť odlišné druhy, a keď sa s nimi zaobchádza rovnako, je to jeden z dôvodov, prečo sa dá trápiť celé hodiny bez akéhokoľvek posunu.

Skutočný problém sa týka niečoho, čo sa deje teraz alebo čoskoro a s čím môžeš urobiť krok. Auto vydáva divný zvuk. Zvyšuje sa ti nájomné. Musíš povedať šéfovi, že nestihneš termín.

„Čo ak“ sa týka niečoho, čo sa môže stať, často v ďalekej budúcnosti, a nemá žiadny krok, ktorý by sa dal urobiť dnes. Čo ak ochoriem? Čo ak ma partner opustí? Čo ak raz prídem o prácu?

Oba druhy môžu pôsobiť rovnako ťažko. Rozdiel je v tom, čo pomáha.

Ako zistiť, s ktorým druhom mám do činenia?

Polož si jednu otázku: môžem s tým teraz alebo čoskoro urobiť nejaký krok?

• Ak je odpoveď áno, hoci len malý krok, je to skutočný problém.
• Ak je odpoveď nie alebo jediným „krokom“ je ďalej o tom premýšľať, je to „čo ak“.

Niektoré starosti sú zmesou. „Čo ak budúci týždeň neurobím skúšku v autoškole?“ má skutočnú časť (môžeš si objednať jazdy navyše) a časť „čo ak“ (čokoľvek sa stane v ten deň). Pomáha ich rozdeliť: urob krok pri skutočnej časti a so zvyškom zaobchádzaj ako s „čo ak“.

Bežnú neistotu často zmenia na „čo ak“, ktoré nechce pustiť, dve myšlienkové pasce: katastrofizácia, ktorá skočí k najhoršiemu scenáru, a veštenie budúcnosti, ktoré berie zlý výsledok ako istý ešte predtým, než nastane.

Čo robiť so skutočným problémom?

Skutočné problémy sa zvyčajne zmenšia, keď existuje plán. Jednoduchý postup, ktorý sa často nazýva riešenie problémov, vyzerá takto:

1. Opíš problém jednou či dvoma vetami, čo najkonkrétnejšie. S „peniazmi“ sa pracuje ťažko; s „v júni mi stúpne nájomné“ nie.
2. Spíš všetky nápady, aj tie zvláštne. Zatiaľ ich neposudzuj.
3. Zváž ich: čo je na každom dobré a čo menej?
4. Vyber jeden, ktorý vyskúšaš ako prvý. Nemusí byť dokonalý.
5. Rozlož ho na kroky, každý s dňom alebo časom.

Cvičenie Riešenie problémov ťa ním prevedie po jednej otázke. Mnohí si všimnú, že starosť poľaví, len čo je prvý krok zapísaný, ešte skôr, než sa čokoľvek naozaj zmení.

A čo s „čo ak“?

Usilovnejšie premýšľanie o „čo ak“ zvyčajne nepomáha, pretože nie je čo riešiť. Každá odpoveď otvorí ďalšiu otázku. Pomáha skôr zmeniť vzťah k starosti:

• Všimni si ju a pomenuj ju: „Toto je čo ak.“
• Zapíš si ju, aby ti nezaťažovala hlavu.
• Nechaj ju na čas na starosti, pevne stanovených pätnásť minút neskôr počas dňa, keď sa na svoj zoznam zámerne pozrieš.
• V čase na starosti sa na ňu pozri raz. Ak je to stále „čo ak“, nacvič, ako ju nechať tak. Niektoré dovtedy samy vyblednú.

Presne na tom stojí cvičenie Čas na starosti: starosť si poznačíš za pár sekúnd a neskôr ju roztriedíš na „môžem s tým niečo urobiť“ alebo „je to čo ak“.

Čo ak si nie je jasné, na ktorú kopu patrí?

Zo začiatku je to normálne. Daj ju na kopu „môžem s tým niečo urobiť“ a skús napísať ďalší krok. Ak nenájdeš taký, ktorý je realistický ešte tento týždeň, presuň ju na kopu „čo ak“. Časom pôjde triedenie rýchlejšie a „čo ak“ spoznáš hneď, ako prídu.

Ako vyzerá triedenie v praxi?

Tu je príklad zoznamu starostí z jedného obyčajného dňa, roztriedeného počas pätnásťminútového času na starosti:

• „Čo ak sa Paľo kvôli môjmu e-mailu urazil?“ Hlavne „čo ak“. Je tu jeden možný krok: spýtať sa Paľa, či bol e-mail zrozumiteľný. Ak sa to zdá priveľa, môže to počkať; už teraz to pôsobí menšie ako ráno.
• „Auto potrebuje STK a ešte nie je objednané.“ Skutočný problém so zjavným krokom: objednať zajtra cez obed.
• „Čo ak ochoriem a nebudem môcť pracovať?“ „Čo ak“. Dnes sa nedá nič urobiť. Všimni si to a nechaj to tak do ďalšieho času na starosti.
• „Nestíham nový projekt.“ Skutočný a na jeden krok priveľký. Vezmi ho do riešenia problémov: spíš nápady (požiadať o posunutie termínu, vynechať úlohu s nižšou prioritou, požiadať kolegu o pomoc) a vyber jeden na začiatok.

Príklad je vymyslený, ale jeho tvar je typický: jeden či dva skutočné problémy s jasnými ďalšími krokmi a niekoľko „čo ak“, ktoré stratia časť svojej sily, keď sú zapísané a raz si ich prezrieš.

Prečo pomáha zapísať si ich?

Držať starosti v hlave stojí námahu a zvykneš sa k nim vracať, aby sa na ne nezabudlo. Napísaný zoznam pamätá za teba. Aj sa dajú ľahšie porovnať: starosť, ktorá o 15:00 pôsobila obrovsky, môže o 19:00 vedľa ostatných vyzerať celkom malá.

Kedy sa s niekým porozprávať?

Ak ti starosti zaberajú väčšinu dňa, nedajú ti spať alebo ti bránia robiť veci, ktoré chceš robiť, oplatí sa porozprávať so svojím lekárom alebo s odborníkom na duševné zdravie.